ÚVOD

Vitajte na rozprávkovom Bojnickom zámku, jednom z najkrajších a najromantickejších v strednej Európe.

Len veľmi málo hradov a zámkov na Slovensku malo také šťastie ako Bojnický: Nielenže prežil vpády Tatárov, husitov, Turkov či stavovské povstania a nestal sa zrúcaninou, ale dočkal sa premeny na romantický zámok podľa predstáv svojho majiteľa Jána Pálfiho. Bez ujmy ustál aj obe svetové vojny a vyrovnal sa s požiarom v roku 1950.

Stručná história

Bojnický zámok stojí na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice. Prvýkrát sa spomína v roku 1113. Pôvodne patril veľmožskému rodu Hont-Poznanovcov, avšak v roku 1297 sa ho zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Po jeho smrti v roku 1321 sa stal kráľovským majetkom. Od konca 14. storočia patril Jelšavským a po nich v 15. storočí Nofriovcom. Následne ho kráľ Matej Korvín daroval v roku 1489 svojmu synovi Jánovi. Tomu ho však v roku 1494 zabrali mocní Zápoľskí. Nový habsburský panovník Ferdinand I. im hrad v roku 1527 odňal a daroval Turzovcom. Po vymretí Turzovcov v roku 1636 ho do držby dostali Pálfiovci. Hrad viackrát prestavovaný (v období gotiky, renesancii i baroku) dal v rokoch 1889 – 1910 prebudovať na romantický zámok podľa vzoru francúzskych a tirolských gotických hradov gróf Ján Pálfi. Plány prestavby vypracoval architekt Jozef Hubert a interiéry zariadila firma Gebrüder Colli. Napriek grófovej vôli sprístupniť zámok ako múzeum dedičia jeho umelecké zbierky rozpredali a v roku 1939 zámok predali firme Baťa. Po požiari Stredného hradu bolo napokon v roku 1950 zriadené na zámku múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.