HISTÓRIA BOJNICKÉHO ZÁMKU
V priebehu 18. a 19. storočia sa baroková podoba hradu podstatne nemenila. Začiatkom 19. storočia prevzal Bojnické panstvo František V. Pálfi. Nepriaznivé hospodárske pomery v krajine v dôsledku napoleonských vojen a nákladný životný štýl viedli k výraznému zadlženiu jeho majetkov. Z detí Františka a jeho manželky Natálie Erdődyovej sa dospelosti dožil syn Ján a dcéra Gabriela.
Ján Pálfi (1829 – 1908)
Ján Pálfi
(1829 – 1908)
Ján Pálfi sa narodil 12. augusta 1829 v Bratislave. Mal ťažko skúšané detstvo. Ako 16-ročnému mu zomrela matka. Jeho sestra Gabriela mala vtedy len 12 rokov. Ich otec, inak kráľovský komorník, žil nad svoje pomery, pričom holdoval hazardným hrám. Zomrel sedem rokov po manželke, a tak Jánovi pripadol veľký, no zadlžený rodinný majetok.
Dvadsaťtriročný Ján bol však pravým opakom svojho otca – bol veľmi hospodárny a sporivý, s veľkou vážnosťou sa venoval správe a zveľaďovaniu svojho majetku. Vďaka tomu sa postupne nielen zbavil dlhov, ale rodinný majetok významne zveľadil.
Ján Pálfi mal veľkú záľubu v cestovaní, ktorému venoval väčšinu svojho života, taktiež v štúdiu a v nakupovaní cenných umeleckých diel. Na svojich cestách po Európe navštevoval historické pamiatky, múzeá a aukcie, a tak svoje paláce postupne zariaďoval dovezenými umeleckými skvostami. V druhej polovici 19. storočia už patril k najvýznamnejším zberateľom umeleckých diel v Európe.
Pri svojich cestách sa gróf Pálfi taktiež veľmi zaujímal o architektúru. Uchvátila ho najmä gotická architektúra francúzskych hradov (napr. Amboise v povodí rieky Loira, Pierrefonds, Carcassonne, pápežský palác v Avignone) a hradov v Tirolsku, či raná renesančná architektúra v Taliansku. Tie sa mu stali vzorom pre jeho romantickú prestavbu Bojnického hradu.
Gróf Pálfi spočiatku uvažoval o predaji chátrajúceho hradu, ktorý bol v značne zanedbanom stave. Skromné zariadenie hradu svedčilo o tom, že mu nebola už dlho venovaná náležitá pozornosť a jeho majitelia sa na ňom nastálo nezdržiavali. Vďaka priaznivej finančnej situácii po roku 1888 gróf Pálfi svoje rozhodnutie zmenil a rozhodol sa investovať do jeho výraznej prestavby. Gróf vnímal neudržateľnosť dovtedajšieho spoločenského usporiadania v modernej dobe 19. storočia, a preto sa usiloval vyčariť akúsi vidinu slávnej minulosti prestavbou hradu v neogotickom štýle.
Hrad Pierrefonds okolo 1890, teda tak, ako ho mohol videl gróf Pálfi pri jeho cestách Francúzskom (zdroj Wikipedia/Flickr).
So samotnou prestavbou Bojnického hradu začal gróf Pálfi v roku 1889, vo svojich 60-tich rokoch. Architektom neogotickej prestavby sa stal Jozef Hubert, pôvodom Bratislavčan, známy z iných významných projektov v Uhorsku. Ten bol však zjavne len nástrojom v rukách svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám gróf Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce, niekedy priamo zo svojich zahraničných ciest. Do Hubertovej kancelárie posielal nákresy, inštrukcie, fotografie či rytiny objektov, ktoré chcel pri prestavbe uplatniť. Hubert mu podľa archívnych materiálov postupne pripravil už tretiu verziu prestavby, gróf Pálfi robil zmeny a poznámky ešte aj do nej a niektoré veci údajne menil už za pochodu, priamo na stavbe.
Neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 až 1910), pričom jej dokončenia sa samotný gróf nedožil. Zomrel vo Viedni 2. júna 1908 ako starý mládenec.
Z veľkého množstva nahromadených zbierok sa, žiaľ, zachovala len malá časť, keďže po jeho smrti väčšinu umeleckých predmetov dedičia rozpredali. Hrad s veľkostatkom a kúpeľmi v roku 1939 predali firme Baťa. Po druhej svetovej vojne majetky Baťovcov prešli do vlastníctva štátu a od roku 1950 bolo v zámku zriadené múzeum.
Pohľad do interiéru Bojnického zámku zo začiatku 20. storočia (okolo 1910) s mobiliárom, inštalovaným grófom Jánom Pálfim:
Viac zaujímavých informácií o osobnosti grófa, či o tom, čo sa stalo s jeho rozsiahlym majetkom a zbierkami sa dozviete so zaujímavých príspevkov pracovníčky múzea a historičky umenie Kataríny Malečkovej:
Gróf Ján Pálffy
Aký bol Ján Pálfi? Viac o osobnosti grófa sa dozviete na blogu SNM-Múzea Bojnice.
Osud zbierky grófa Pálffyho
Čo sa udialo s rozsiahlym nehnuteľným i hnuteľným majetkom grófa po jeho smrti?
Portrét grófa Jána Pálffyho
Gróf Pálfi sa po viac ako 100 rokoch v Kanade vracia na svoje pôvodné miesto na zámku.
