HISTÓRIA BOJNICKÉHO ZÁMKU
NOVOVEK – TURZOVCI
(1527 – 1636)
Kráľ Ferdinand I. Habsburský daroval Bojnický hrad svojmu prívržencovi Alexejovi Turzovi, jednému z najbohatších uhorských veľmožov, čím sa začala významná epocha Turzovcov v histórii a rozvoji Bojníc a hradu. Počas kráľovského dvojvládia sa Ján Zápoľský pokúšal stiahnuť Turza na svoju stranu, čo tento odmietol. Ako Zápoľského odplata nasledovalo turecké drancovanie turzovských majetkov. V roku 1530 turecký veliteľ Murád-beg Tardić so zverenými hercegovinskými oddielmi prepadol mestečko Bojnice. Obyvateľstvo, ktoré sa ukrylo za múrmi hradu si síce uchránilo holý život, ale ostalo zbedačené a mestečko pod hradom bolo do tla vypálené.
Bojnický hrad bol v tom období vďaka pričineniu Zápoľských aj Turzovcov už dobre opevnený. Oba vznešené rody sa zaslúžili o jeho viacero prestavieb, ktoré priniesli najmä zväčšenie obytných priestorov a tiež zdokonalenie vonkajšieho opevnenia. Horný hrad Turzovci zastavali reprezentačnými krídlami a v predhradí vybudovali nové paláce.
Mestečko Bojnice i hrad získali na význame za Stanislava III. Turza, žijúceho v rokoch 1576 – 1625. Práve v tomto období sa Bojnice stali významným centrom reformácie na území Slovenska a sídlom superintendenta.
Začiatok 17. storočia sa na území Horného Uhorska niesol v znamení povstania Štefana Bočkaja, ktoré predznamenalo dlhú vlnu stavovských povstaní. Bočkajovo vojsko sa prehnalo cez hornú Nitru v roku 1605. Obkľúčilo taktiež Bojnický hrad. Pred obliehaním a možným zničením ho však majiteľ hradu Michal Turzo ochránil dohodou s Bočkajom.
Ďalším zo série stavovských povstaní bolo povstanie Gabriela Betlena. Turzovci s ním v neprehľadnej politickej situácii spočiatku udržiavali dobré vzťahy, neskôr však Betlen pri svojom vojenskom ťažení cez územie Slovenska Bojnice vyplienil. Michalovou smrťou v roku 1636 vymrela posledná žijúca vetva rodiny Turzovcov, čím sa ukončila ich 109-ročná držba Bojnického hradu. Aj tentokrát sa hrad a panstvo prinavrátilo do majetku kráľa.
1. Turecká jazda podnikala nájazdy aj na územie Bojnického panstva, 2. Erby rodu Turzovcov, majiteľov Bojnického hradu, 3. Mikuláš Pálfi, ktorý oslobodil Ráb (Győr) od Turkov v roku 1598, 4. Mortuárium Mikuláša Pálfiho (nad vchodom do Huňadyho sály Bojnického zámku), ktorý za svoje víťazstvá nad Turkami získal pre svoj rod grófsky titul, 5. Štefan Bočkaj, vodca 1. stavovského povstania v Uhorsku v rokoch 1604 – 1606, 6. Sedmohradské knieža Gabriel Betlen, vodca 2. stavovského povstania v rokoch 1619 – 1626
Turzovci významne prestavali hrad do renesančnej podoby, jeho podobu zachytil v roku 1639 maliar Ledentu na dvoch vedutách Bojníc. Ide zatiaľ o prvý ucelenejší zachovaný pohľad na hrad. Preskúmajte tieto úžasné kresby detailnejšie kliknutím na ich náhľady:
Pohľad na centrum mesta s hradom v pozadí. Kresba zachytáva pohľad na renesančný hrad z polovice 17. storočia tak, ako ho autor videl z vtedajšej kostolnej veže. Bolo to tesne pred rozsiahlou barokovou prestavbou jeho ďalšieho majiteľa
Pohľad na Bojnice zo západu, z priestoru dnešnej kalvárie. Vľavo od vstupnej brány sa nachádza hospodárska budova, ktorá už dnes neexistuje - dokladom jej prístomnosti je len viditeľná terénna nerovnosť v mieste základu a zamurovaný vtup do pivnice pod budovou, ktorý je pozorovateľný dodnes zo strany jazierka v parku.
Rozvoj palných zbraní
Hákovnica zo Spiša 1500-1590
Kanón z levočských mestských hradieb 17. stor.
Guľa delostrelecká reťazová 1600-1700
Puška predovka 1601-1700
Obdobie novoveku je charakteristické nástupom palných zbraní, čomu sa v 16. a 17. storočí postupne prispôsobovala taktika a stratégia vedenia boja i samotnej obrany. V Hornom Uhorsku bolo toto obdobie poznamenané mnohopočetnými tureckými vpádmi a stavovskými povstaniami - tomu zodpovedal i ďalší stavebný vývoj Bojnického hradu
Zdroj fotografií: slovakiana.sk
