Zámok je situovaný na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice, v strednej časti Hornonitrianskej kotliny.
Na travertínovom kopci však bol čulý ruch už dávno pred vznikom zámku.
Archeologickým výskumom, odkrytím severnej časti hradnej priekopy pri vstupe do zámku sa potvrdilo až 11 kultúrnych vrstiev pravekého človeka neandertálskeho typu z pleistocénu- starších štvrtohôr.
Kel mladej samice mamuta a mamutie zuby z Bojníc (zbierky Hornonitrianskeho múzea).
Bolo to ešte v období, keď bolo termálne žriedlo aktívne a travertínová kopa ďalej rástla. Tento nález zaradil Bojnice medzi najvýznamnejšie lokality s paleolitickým osídlením človeka v Európe.
Strategicky výhodnú pozíciu travertínovej kopy využil ľud púchovskej kultúry v mladšej železnej dobe na postavenie hradiska, ktoré neskôr, od 6. stor. po Kr., využili aj Slovania a prispôsobili si ho svojim potrebám.
Oblasť Bojníc sa nachádzala na významnej severojužnej obchodnej trase. Tomu v 9. storočí – vo veľkomoravskom období – zodpovedalo už pomerne rozsiahle slovanské osídlenie.
Bojnické veľkomoravské hradisko muselo byť dostatočne veľké, aby v prípade blížiacej sa hrozby prichýlilo všetkých obyvateľov. Dvojitá drevená palisáda spevnená kameňom, zeminou, vystužená drevenými brvnami a podperami oddeľovala samotný hradný kopec od priestoru pod ním. Na jeho mieste v neskoršom období vznikol stredoveký hrad, ktorý bol ďalej niekoľkokrát výrazne prestavaný a rozšírený, čím boli doklady o podobe veľkomoravského hradiska pochované v jeho útrobách.
Ukážka vstupnej brány typického slovanského hradiska.
Slovanské polozemnice.
V ranom stredoveku sa slovanskí obyvatelia Bojníc venovali špeciálne dechtárstvu.
Hore: schéma dechtárskej pece; dole: nádoba na decht z Bojníc.