0:00
0:00

HISTÓRIA BOJNICKÉHO ZÁMKU

Zámok je situovaný na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice, v strednej časti Hornonitrianskej kotliny.

Na travertínovom kopci však bol čulý ruch už dávno pred vznikom zámku.

PRAVEK A RANÝ STREDOVEK

Archeologickým výskumom, odkrytím severnej časti hradnej priekopy pri vstupe do zámku sa potvrdilo až 11 kultúrnych vrstiev pravekého človeka neandertálskeho typu z pleistocénu- starších štvrtohôr.

Kel mladej samice mamuta a mamutie zuby z Bojníc (zbierky Hornonitrianskeho múzea).

Bolo to ešte v období, keď bolo termálne žriedlo aktívne a travertínová kopa ďalej rástla. Tento nález zaradil Bojnice medzi najvýznamnejšie lokality s paleolitickým osídlením človeka v Európe.

Archeologický výskum J. Bártu v hradnej priekope na severnej strane travertínovej kopy v rokoch 1966 – 1967 identifikoval až 11 kultúrnych vrstiev prítomnosti neandertálskeho človeka.

Strategicky výhodnú pozíciu travertínovej kopy využil ľud púchovskej kultúry v mladšej železnej dobe na postavenie hradiska, ktoré neskôr, od 6. stor. po Kr., využili aj Slovania a prispôsobili si ho svojim potrebám.


Oblasť Bojníc sa nachádzala na významnej severojužnej obchodnej trase. Tomu v 9. storočí – vo veľkomoravskom období – zodpovedalo už pomerne rozsiahle slovanské osídlenie.

Bojnické veľkomoravské hradisko muselo byť dostatočne veľké, aby v prípade blížiacej sa hrozby prichýlilo všetkých obyvateľov. Dvojitá drevená palisáda spevnená kameňom, zeminou, vystužená drevenými brvnami a podperami oddeľovala samotný hradný kopec od priestoru pod ním. Na jeho mieste v neskoršom období vznikol stredoveký hrad, ktorý bol ďalej niekoľkokrát výrazne prestavaný a rozšírený, čím boli doklady o podobe veľkomoravského hradiska pochované v jeho útrobách.

Ukážka vstupnej brány typického slovanského hradiska.

Slovanské polozemnice.

V ranom stredoveku sa slovanskí obyvatelia Bojníc venovali špeciálne dechtárstvu.

Hore: schéma dechtárskej pece; dole: nádoba na decht z Bojníc.